Odborná diskusia: Rozhovor s marxistom o marxizme

17.08.2019

Ako pozerajú na svet prívrženci Marxizmu? Obrázok si môžete urobiť sami v odbornej diskusií medzi osobou pod prezývkou "René Mikolas", ktorý bol v čase diskusie presvedčený prívrženec Marxovej teórie a osobou pod prezývkou "Hakir Nadadal".

Marx, Engels, Lenin
Marx, Engels, Lenin


Rene Mikolas

CHUDOBNÝ NEMEC POPISUJE MARXA
F. LESSNER potulný krajčír z Hamburgu, žil v Londýne od 1847Marx bol vodcom ľudí. Jeho reč bola krátka, presvedčivá a v logike pôsobivá.
Nikdy nepovedal zbytočné slovo; každá veta bola myšlienkou a každá myšlienka bola potrebným článkom v reťazi jeho prejavu.
Marx nemal v sebe nič z rojka.
Čím viac si uvedomujem rozdiel medzi komunizmom, Weitlingovou dobou a dobou Komunistického manifestu, tým jasnejšie vidím, že Marx prejavuje zrelosť socialistickej myšlienky.


Hakir Nadal

Inak to že bol inteligentný a královne sa jeho tvár zdala príjemná nepotvrdzuje že jeho teória neni škodlivá... Aj inteligentný ludia dokážu svoju inteligenciu využívať na nesprávne veci.


Rene Mikolas

Hakir Nadal
No ja by som tú jeho teóriu (neviem čo máš na mysli) aspoň raz prečítal. Marxisti môžu kritizovať Marxove interpretácie, pretože aj on je subjektívne rozmýšľajúci - nech ako inteligentný, ale omylný - človek.
Čo však marxisti nemôžu kritizovať a s nimi ktorýkoľvek človek na Zemi, sú platné Marxom objavené spoločenské zákonitosti.
Tie nemôže odvolať ani samotný objaviteľ, ako sa to napríklad pokúsil ďalší génius Einstein, keď nemohol uveriť svojim rovniciam o rozpínaní vesmíru a snažil sa vesmír stabilizovať pomocou kozmologickej konštanty (najväčší omyl môjho života).


Hakir Nadal

Rene Mikolas súhlasí s tým že nie všetko v marxovích dielach sú klamstvá, sú tam aj pravdivé veci.Ale čo sa týka teórie nekonečného boja protikladov, tak keď si zoberieš väčšinu vojen v histórií tak obidve bojujúce strany boli podporované treťou stranou, takže táto jeho teória je zavádzajúca.Nikde neni definované čo je to nutná práca a nadpráca, nutný produkt a nadprodukt, nutný pracovný čas, pričom tieto pojmy sa v Marxových dielach mnoho krát spomínajú...Taktiež definícia peňazí ako času potrebného na produkciu daného tovaru je chybná pretože šikovnejšiemu človeku sa môže podariť vytvoriť určitý produkt behom pár dní zatiaľ čo niekto iný na tom môže pracovať celý život...

Rene Mikolas

Hakir Nadal
Vojenské konflikty nepredstavujú boj protikladov. Marx hovorí o protikladoch napr.:
- medzi úžitkovou hodnotou a hodnotou
- medzi tovarom a peniazmi
- medzi prácou duševnou a fyzickou
- medzi mestom a dedinou
- medzi triedami (triedny boj neznamená niekoho zabiť)
*
Marx hovorí o práci ako
- večnej prírodnej nevyhnutnosti
- normálnej životnej činnosti
- procese medzi človekom a prírodou ...
O nadpráci
- v staroveku
- v otroctve
- za feudalizmu
- o námezdnej práci ako jej formeVšetky tebou vymenované kategórie sú dôsledne prebrané vrátane funkcií peňazí (nemerajú sa časom), časom sa meria hodnota a o šikovnosti alebo nešikovnosti výrobcu je v Kapitáli celý traktát.O HODNOTE
Nášmu kapitalistovi ide o dve veci:
1. chce vyrobiť úžitkovú hodnotu, ktorá má výmennú hodnotu, predmet určený na predaj - tovar.
2. chce vyrobiť tovar, ktorého hodnota je vyššia ako suma hodnoty tovarov potrebných na jeho výrobu, výrobných prostriedkov a pracovnej sily, na ktoré preddavkoval na trhu pekné peniaze. Chce vyrobiť nielen úžitkovú hodnotu, ale aj tovar, nielen úžitkovú hodnotu ale aj hodnotu, nielen hodnotu ale aj nadhodnotu.

Hakir Nadal

Rene Mikolas takže
1. tá nadpráca je všetok zisk z tovaru ktorý nejde samotnému pracovníkovi ktorý sa podielal na jeho výrobe ale majitelovi podniku, prípadne štátu na odvody a dane?

2. hodnota tovaru sa vyjadruje v nejakom jednotnom údaji či už zlate, peniazoch alebo korálkach záleží len na určení etalónu v ktorom sa bude hodnota udávať. Takže pokial <časom> sa meria hodnota tovaru tak to je to isté ako keby sa <časom> merali peniaze (peniaze=hodnota tovaru). A kedže hodnota tovaru sa dneska vyjadruje v peniazoch a v marxisme sa hodnota tovaru vyjadruje časom tak vlastne € = x minút = určitý tovar.Len teda ako to je s tým talentom? Ten kto bude mať väčší talent tomu sa bude napr. 1 hodina rátať ako 3 hodiny? 

3. Čo sa týka nadhodnoty tak to chápem tak že to je to isté ako nadpráca, čiže všetka hodnota ktorá nejde tým ktorý sa podieľali na výrobe tovaru ale majitelovi + štátu

Rene Mikolas

Hakir Nadal
Nemyslím si, že je mojou povinnosťou vysvetľovať ti marxizmus. Ak chceš skúmať kapitalistické výrobné vzťahy nesmieš to robiť v detskej izbe alebo dielni živnostníka, ktorý je sám lovnou zverou veľkokapitálu.
NEDÁ MI VŠAK DODAŤ
V čom sa meria hodnota?
Skutočná hodnota tovaru, však nie je jeho individuálna, ale spoločenská hodnota, t. j. hodnota sa nemeria pracovným časom, ktorý v jednotlivom prípade tovar výrobcu skutočne stojí, ale pracovným časom spoločensky nutným na jeho výrobu.
*
HODNOTA NIE JE IDENTICKÁ S CENOU.
Vývoj ceny iba pozvoľne kopíruje vývoj hodnoty. Kým hodnota je nepriamo úmerne určovaná produktivitou, cenu v kapitalizme určuje trh.


Hakir Nadal

Rene Mikolas Nie neni si mi povinný odpovedať, prepáč že som ťa pripravil o tvoj čas, len som chcel vedieť o čo vám marxistom ide, či vážne chcete priniesť spoločnosti niečo dobré alebo nie. No zatial jediné čo som zistil je že na Marxovi vás zaujíma hlavne to že anglická kráľovná považovala jeho tvár za príjemnú a nemecký robotník ho považoval za inteligenta... Ale mne ste nedali žiadny dôvod prečo by som mal považovať jeho teóriu za správnu a prospešnú pre našu spoločnosť...Priznávam sa ,že Marxove knihy som nečítal priamo ale čítal som iba rozbory jeho diel, preto som si chcel potvrdiť či boli tieto rozbory správne alebo o marxizme klamali. No zatial som sa nedozvedel žiadnu odpoveď na moje otázky iba sa rôznymi zložitými a nezrozumiteľnými lexikálnymi výrazmi snažíte vysvetliť úplne jednoduché veci, pričom termíny ako "individuálna hodnota", "spoločenská hodnota" je niečo čo si človek nevie predstaviť (spojiť so životom) pričom by stačilo napísať výrobná hodnota (cena prostriedkov nutných na výrobu) predajná hodnota (cena za ktorú je spoločnosť ochotná si daný produkt kúpiť a za ktorú je predávajúci ochotný produkt predať). A zároveň z nejakého dôvodu popierate tú skutočnosť že hodnota sa vyjadruje cenou... (Pretože hodnota sa vždy vyjadruje nejakým číslom a tomu sa hovorí cena)Ale ako hovoríte nemusíte odpovedať. Je mi jedno či z dôvodu že to marxizmus nedokáže vysvetliť alebo z nejakého iného dôvodu ale potvrdzuje mi to môj názor o tom že marxizmus je metrologicky nepreukázateľný, čiže obsahuje abstraktné výrazy ktoré nemaju spojitosť s konkrétnou realitou, tým pádom sú odtrhnuté od života a nedajú sa jednoznačne zmerať a určiť.

Rene Mikolas

Hakir Nadal
To, že nie si schopný chápať hoci čítať vieš, nie je tvoja chyba.
Všetky Marxom použité pojmy sú v Kapitáli vysvetlené a obhájené zástupcami britskej akademickej obce (ako sa môžeš presvedčiť nižšie v stati o hlasovaní o najväčšieho mysliteľa ľudskej histórie) a viacerí ekonómi, vrátane filozofa a tatíka Masaryka, ktorí kritizovali Marxov Zákon Hodnoty si jednoducho poplietli hodnotu s kalkulačnou cenou.
- Zober si taký tovar ako klinec s jednoduchým a približne dodnes zachovaným dizajnom (teda bez pridanej hodnoty).
Kedysi mal klinec vysokú hodnotu (čas na výrobu), výmennú hodnotu i úžitkovú hodnotu.
Dnes hodnota klinca, jedného z milióna miliónov, nalisovaných za zlomok času oproti stredoveku, sa približuje k nule. Jeho cenu však určuje stále trh.
Obchodníkovi v železiarstve nestojí za zohnutie, ak mu spadne na zem medzi regály.
Ale predstav si akú výmennú hodnotu mal klinec pre námorníka z lode Bounty (keď ho ukradol lodnému tesárovi), keď za jeden klinec dostal celé telo krásnej Tahiťanky hoci pre jej rodinu predstavovala úžitková hodnota toho klinca veľkú nulu, hoci mohla medzi tahitskými rodinami predstavovať nemalú výmennú hodnotu...................
Niečo o pôsobení Marxovho Zákona hodnoty ti napíšem na začiatok debaty.

Hakir Nadal

Rene Mikolas Dobrý príklad.
Ale pokial stále nechceš uznať že hodnota daného klinca sa vyjadruje cenou. Tak potom by som chcel vedieť aký je podla teba rozdiel medzi HODNOTOU a CENOU.Skúsim opísať daný príklad iným pojmovým aparátom a uvidíme ktorý bude presnejší."VÝMENNÁ HODNOTA"
V tomto prípade PREDAJNÁ/VÝMENNÁ hodnota/cena 1 klinca bola v hodnote 1 Tahiťanky (1 klinec =1 Tahitanka)"HODNOTA"
Zatial čo VÝROBNA cena/hodnota bola nasledovná: 1 klinec = x gramov železa + x kilogramov uhlia na rozohriatie + práca kováča + opotrebenie nástrojov + doprava atď."UŽITKOVÁ HODNOTA"
UŽITKOVÁ hodnota/cena sa určuje v závislosti na tom na aký účel daný klinec využiješ
a; na zatlčení dosky
b; na vytvorení oštepu s hrotom
c; na zámenu za niečo iné (napríklad za inú Tahiťanku)
d; poskytnúť ho ako úročnú pôžičku po ktorej ako úrok budem požadovať klinec+ niečo na viac
e; použiť ako talizman s obrovskou duševnou hodnotou
f; použiť ako hračku pre synaAlebo x ďalších možností na ktoré sa dá využiť. Takže v tomto prípade je SPOLOČENSKÁ HODNOTA/cena niečo čo sa nedá v makroekonomických ukazovateľoch jednoznačne určiť a preto je to nemerateľné. Čiže merať sa dá iba VÝROBNÁ HODNOTA (tebou nazývaná ako "hodnota") a merať sa dá PREDAJNÁ HODNOTA (tebou nazývaná ako "výmenná hodnota") pretože výrobná hodnota ako som vyššie písal sa dá vypočítať a výmenná taktiež (výmenná bola 1 Tahiťanka)Pričom v stabilnej ekonomike je:
a; Predajná cena pevne stanovená (napr. Štátom)
b; Pohybuje sa v určitom rozsahu v závislosti od ponuky a dopytu (na trhu)Výrobná cena/hodnota je stanovená v závislosti na:
a; technologickej úrovni daného odvetvia
b; legislatívy ktorá vplýva na výrobu
c; šikovnosťou samotných ludí ktorý sa na výrobe podielajúTýmto som ti chcel vysvetliť jednotlivé pojmy (tak ako ich ja chápem) ako je VYROBNA CENA, PREDAJNÁ CENA a pravdaže aj úžitková hodnota ktorá ale môže byť pre každého iná a preto sa nedá v ekonomike merať.Pokial vidíš že sa niekde mýlim a že v skutočnom reálnom svete to tak nefungovalo, nefunguje a fungovať nemôže tak budem rád ak ma opravíš ale ak to funguje tak ako píšem (bez ohladu či používame marxistické slovíčka alebo nie) tak uznaj že to skutočne takto funguje.PS: nemysli si že týmto obhajujem súčasný spoločenský a ekonomický systém. V skutočnosti ho považujem za zlý a chybný ale taktiež (zatial) pochybujem o marxizme ako vhodnej alternatíve.

Rene Mikolas

Hakir Nadal
Hodnota meraná časom je jediná objektívna veličina.
Hodnota klinca v Británii je taká istá ako hodnota toho istého klinca na Tahiti.
Cena klinca v Británii je odlišná (zanedbateľná) oproti cene na Tahiti.
*
Najlepšie je vec si predstaviť v limitnom prípade, keď sa naplní Marxov Zákon hodnoty, najneskôr v roku 2045, keď umelá inteligencia odštartuje Technologickú singularitu, keď stratí zmysel presúvať kapitál do chudobnejších regiónov Zeme, pretože produktivita bude vďaka robotizácii v každom bode Zeme rovnaká a tým aj hodnota klesne k Marxovej "komunistickej nule" a cena, ktorá len kopíruje hodnotu takisto. Logicky je to bod, keď kapitalizmus a trh zaniknú.


Hakir Nadal

Rene Mikolas, áno súhlasím s tým že ak bude plná (100%) robotizácia tak by mala byť výrobná cena 0 a pokial budú aj obchody, doprava plne automatické tak by mala byť aj predajná cena 0. (Tak by to malo byť v ideálnom prípade, keď nebude žiadny "kapitalista" ktorý by sa na tom priživoval.)Ale čo sa týka výroku že "hodnota meraná časom je jediná objektívna veličina"
S tým sa dá súhlasiť len čiastočne, pretože skutočne čas ktorý bol strávený výrobou tohoto klinca je rozdielny:
1. V danom Anglicku kde človek potrebuje zlomok času na výrobu daného klinca, čiže aj jeho výrobná cena by mala byť nižšia
2. Na danomTahiti je čas na výrobu daného klinca ovela väčší to znamená že aj jeho cena by mala byť vyššia.A prečo hovorím že s tým súhlasím iba čiastočne? Pretože je tam treba brať ešte dva faktory (ak neberieme dane a odvody)
(Preženiem to do zámerne veľkých čísel aby bol vidieť rozdiel)A; ÚSILIE ktoré vkladajú pracovníci do výroby daného klinca:
- Ak budú použité podobné nástroje
- Ak budú podobne šikovný
- Tahiťan sa bude pri výrobe klinca šetriť, zatiaľ čo Angličan bude vydávať zo seba za rovnaký čas 10x viac energie/úsiliaTak to bude znamenať že:
- Angličan vyprodukuje za hodinu 10 klincov (potom už viac nebude mať energiu a bude ho musieť vystriedať niekto iný)
- Tahiťan výroby za 10 hodín 10 klincov.To znamená že keby platilo pravidlo že hodnota = iba čas strávený výrobou tak by Angličan mal dostať 10 krát menši plat ako Tahiťan! (Pričom vyčerpal všetku svoju energiu na daný deň, takže už neni schopný ďalšej práce v tomto dni)2. Plus druhý faktor ktorý vplýva na výrobnú cenu je samotná ŠIKOVNOSŤ pracovníka. To znamená že šikovnejší pracovník dokáže pri vynaložení oveľa menšej námahy a/alebo času splniť tú istú pracovnú úlohu ako ten ktorý je menej šikovný.Pre toto nemôžem súhlasiť s tým že "iba čas = hodnota".

Rene Mikolas

Hakir Nadal
To čo hovoríš o šikovnosti feudálneho manufaktúrneho pracovníka nemá nič spoločné s kapitalistickými výrobnými vzťahmi.
Vieš prečo je bohatý proletár Severu vykorisťovaný oveľa viac ako chudobný proletár Juhu?
Pretože je produktívnejší.
Vykorisťovanie je zmocňovanie sa nezaplateného pracovného času proletára.

A ten klinec som popísal ten istý vyrobený v Anglicku a prinesený na Tahiti - teda vyrobený tou istou technológiou, materiálom ...

A pokiaľ by sa Tahiťan pri výrobe klinca v Británii šetril - nezarobil by ani na slanú vodu.


Hakir Nadal

Rene Mikolas Vykorisťovanie by som skôr definoval ako zmocňovanie sa produkcie určitého človeka/kolektívu ludí.
Čiže daný vykorisťovateľ si privlastní takú velkú časť produkcie danej spoločnosti ktorá nezodpovedá jeho pracovnému výkonu (hovorí sa tomu parazitovanie na iných).
Alebo ešte inými slovami: odkrojil si príliš veľkú časť koláča...Pretože nevidím spojitosť medzi produktivitou a nútením tráviť viac nezaplateného času prácou pre vykorisťovateľa.
Napríklad pomer produktivity Slováka a Nemca nezodpovedá pomeru podielu na zisku z produkcie medzi Slovákom a Nemcom.A k tomu Tahitanovi a Angličanovi
1. ten klinec som použil iba ako príklad, za daný klinec si môžeš dosadiť niečo iné.
2. v celej hypotéze bolo počítané s tým že miera parazitovania je v obidvoch prípadoch (u Angličana aj Tahiťana) rovnaká.
3. prečo by nemal daný Tahiťan zarobiť ani na slannú vodu? Veď predsa vyrobil toľko isto klincov ako Angličan iba mu to dlhšie trvalo, keď tie klince predá mal by dostať toľko isto ako Angličan, rozdiel je len v tom že Angličan to urobil rýchlejšie preto má o 9 hodín viac voľného času zatiaľ čo Tahiťan sa síce šetril ale zato má o 9 hodín menej volného času oproti Angličanovi. Ale prečo by mali mať dané klince inú výmennú hodnotu?


Rene Mikolas

Hakir Nadal
KONIEC KAPITALIZMU SA BLÍŽI
Každý človek je schopný vytvoriť vyššiu úžitkovú hodnotu ako spotrebuje.
Človek-výrobca vyrába tovary vo výrobných halách kapitalistu (vlastníka).
Človek - spotrebiteľ si kupuje ten istý tovar v obchodných veľkochrámoch kapitalistu.
Rozdiel výmennej hodnoty inkasuje kapitalista.
Ide o vyťaženie nezaplateného pracovného času proletára (človeka-výrobcu = človeka-spotrebiteľa), ktorý si kapitalista privlastňuje.
Hovorí sa tomu, dnes už zdehonestovaným slovom VYKORISŤOVANIE.
Ako ale bude vyzerať vývoj (ZNP - Základný Nepodmienený Príjem):
DNES do r. 2039
ČLOVEK-VÝROBCA -> VLASTNÍK -> ČLOVEK-SPOTREBITEĽ (MZDA -> ZNP)
DO ROKA 2039 - 2045
STROJ-VÝROBCA -> VLASTNÍK -> ČLOVEK SPOTREBITEĽ (ZNP)
V POSTSINGULÁRNOM OBDOBÍ po r. 2045
UMELÁ INTELIGENCIA -> ČLOVEK SPOTREBITEĽ (NEPOTREBUJE PENIAZE, KAPITALIZMUS KONČÍ)


Rene Mikolas

Výrobca, ktorý ten istý tovar vyrobí za dlhší čas (s vyššou hodnotou) na trhu končí. Vyrába s nižšou produktivitou.
V dejinách ľudstva a zvlášť kapitalizmu produktivita stúpala a neklesá ani v čase kríz.
Po odštartovaní Technologickej singularity produktivita pre kapitalizmus nadobudne smrtiace - exponenciálne rastúce hodnoty, kedy produktivita stúpne do smrtiacich výšin a hodnota do smrtiacich nížin.


Hakir Nadal

Rene Mikolas s tým tvojim prvým príspevkom celkom súhlasím hlavne čo sa týka danej postupnosti ako by sa mala vyvíjať ekonomika do budúcna...Ale k tomu druhému by som sa chcel opýtať na toto:"Výrobca ktorý tovar vyrobí za dlhší čas na trhu končí"Takže priznávaš že hodnota tovaru neni rovná času výroby?
Pretože keby platilo Marxovo HODNOTA=ČAS VÝROBY tak vlastne výrobca ktorý by daný produkt vyrábal dlhšie by mal za daný produkt dostať väčšiu protihodnotu (pretože daný klinec by mal podla tohoto vzorca väčšiu hodnotu) a nie skrachovať ako píšeš...Ja osobne si myslím že toto Marxovo pravidlo je choré a škodlivé pretože ak by sa ekonomika riadila týmto pravidlom tak by bolo jedno čo sa vyrába ale hodnotu by určovalo iba to ako dlho sa to vyrába (čím dlhšie tým väčšia hodnota). Čo by spôsobilo to že všetci by síce trávili celé dni v práci ale iba by imitovali že pracujú, keďže záležalo by len na jednej veci, ako dlho pracujú...


Rene Mikolas

Hakir Nadal
Hodnota t sa MERIA časom spoločensky nutným k výrobe. [ t = A/P]
Ak vložíš viac práce A do toho istého porovnávaného výrobku (pretože ona je podľa Zákona hodnoty priamoúmerná hodnote) alebo ak použiješ nižšiu produktivitu práce P (lebo ona je podľa Zákon hodnoty nepriamoúmerná hodnote) dosiahneš len to, že hodnotu výrobku zvýšiš.
Komunizmus ale po naplnení Zákona hodnoty môže nastať až po dosiahnutí hodnoty veľmi blízkej nule.
*
Marxov Zákon hodnoty je úplne v poriadku, je dokázaný a platný.
Ekonomika sa Týmto Zákonom neriadi! Ten Zákon len popisuje ako sa ekonomika vyvíja teda ako sa vyvíjajú kapitalistické výrobné vzťahy.
*
P.S. Ak niekto iba imituje, že iba pracuje, vykazuje neužitočnú prácu a tou sa tovary nevyrábajú.

Hakir Nadal

Rene Mikolas pre ujasnenie daných pojmov, aby sme každý nehovorili o niečom inom (pretože človeka by nenapadlo že "nutný čas" sa nemeria časom).Práca A ktorú uvádzaš je podla teba energia ktorú človek vynaloží pri plnení danej pracovnej úlohy ALEBO iba mechanická energia ktorou pracovník priamo pôsobí na určité mechanické teleso pri plnení určitej pracovnej úlohy?Čo sa týka produktivity P ktorú uvádzaš, tak ako sa dá merať produktivita vo vzťahu k určitej pracovnej úlohe?


Rene Mikolas

Hakir Nadal
Človek - výrobca je (v kapitalistických výrobných vzťahoch, štatisticky posudzovaný, priemerný) je schopný do ľubovoľného porovnateľného výrobku vložiť užitočnú prácu A.
Táto práca je vždy limitovaná a je prakticky rovnaká pre výrobcu v Británii a výrobcu v Kongu a kdekoľvek na svete.
Nie je ale rovnaká produktivita P v Británii a Kongu, pretože výrobcovia v týchto krajinách pracujú s rozdielnou produktivitou.
Produktivita je daná použitím technológií (mechanizáciou, chemizáciou, elektronizáciou, robotizáciou ...).
Preto hodnota ľubovoľného porovnateľného produktu je momentálne nižšia v Británii ako v Kongu (alebo i na Slovensku).
Preto môžeš čítať o každom porovnateľnom výrobku, že občan Británie pracuje na 1 liter mlieka, ... napr.: 3 minúty a Slovák 8.
ČAS je tou objektívnou veličinou, ktorou sa meria hodnota.


Hakir Nadal

Rene Mikolas Ale stále si nepovedal ako sa meria tá P efektivita podľa marxizmu.Podla mňa pri plnení pracovnej úlohy je efektivita: Splnenie danej úlohy s vynaložení čo najmenším množstvom ENERGIE, ČASU a s čo najmenším poškodením ZDRAVIA.Kedže človek má obmedzený čas, energiu a zdravie.
A podľa môjho názoru táto efektivita závisí ako ty hovoríš od TECHNOLÓGIE ktorá sa pri plnení tejto pracovnej úlohy používa ale taktiež od ŠIKOVNOSTI daných pracovníkov.A ako teda určiť cenu, pokiaľ existujú šikovnejší ktorý za ten istý čas, za tú istú energiu a pri tej istej velkosti poškodenia zdravia splnia dve úlohy zatiaľ čo ostatný iba jednu?Dajme tomu že úlohou je vyrobiť ten náš starý dobrý klinec.
Šikovnejší vyrobí dva klince za tú istú "prácu" nešikovný 1
Ale keďže predtým bola ponuka klincov na trhu 2 teras je ponuka 3. Pričom cena jedného klinca je 12 fazuliekPodla pravidiel dopytu a ponuky si spoločnosť vie určiť ich hodnotu následovne:
- Za normálnych okolností pokial je dopyt stále rovnaký, by mali byť dva klince predané za cenu 24 fazuliek.
- 1 ale zostane na trhu.
- Na druhý deň pribudnú ďalšie tri klince.
- Znova sa predajú iba 2 za 24.
- A tak si výrobca ktorý klinec nepredal povie že zníži cenu pretože to je lepšie ako nedostať nič.
- Následne človek ktorý nemal dosť fazuliek aby kúpil klinec za 12 fazuliek si môže tento klinec za novú cenu 8 fazuliek dovoliť kúpiť.
- A tak si povie že aj on si postaví dom.
- Tak si to povie viac ludí a všetky klince sa predaju za novú cenu 8 fazuliek.
- Takže šikovný výrobca síce nedostane dvoj násobok fazuliek za dvojnásobný pracovný výkon ale atak dostane namiesto 12 fazuliek 16 fazuliek zatiaľ čo nešikovný výrobca nedostane 12 ako predtým ale už iba 8 (pretože za 12 fazuliek by mu tie klince už nikto nekúpil).
- To znamená že sa bude musieť zlepšiť, čiže dohnať pokrok (zefektívniť výrobu) aby nezačal zaostávať až tak že si nakoniec nedokáže zarobiť ani na základné životné potreby.(Toto je opísaný normálny stav trhu, kedy trh neni manipulovaný so zámerom parazitovať na práci iných)A taktiež by sa dala určiť hodnota daného klincu pomocou merania, tak že by bola maraná ENERGIA a ČAS ktorú potrebuje >>>normálny človek<<< na vykonanie danej pracovnej úlohy + vplyv práce na ZDRAVIE normálneho človeka.
Toto meranie by sa dalo porovnávať s takými istými meraniami iných pracovných úloh a dalo by sa určiť či náhodou daný výrobcovia nezneužívajú monopolné postavenie na trhu a nepýta si za danú pracovnú úlohu príliš veľa v porovnaní s inými pracovnými úlohami.

1. Energia ktorá je potrebná pre NORMÁLNEHO ČLOVEKA na vykonanie jednotlivých pracovných úkonov sa dá merať.
2. Čas sa dá merať.
3. Prípadné negatívne vplyvy sa dajú odhaliť a ich intenzita merať.Dokonca na základe týchto meraní sa dá odhaliť ktorý pracovný postup je efektívnejší, ktoré technológie/nástroje sú efektívnejšie. Ale jedna vec sa odhaliť tak lahko nedá. A to je samotná ŠIKOVNOSŤ výrobcu a preto je potrebný TRH.


Rene Mikolas

Hakir Nadal
Šikovnosť živnostníka je pre veľkovýrobu nezaujímavá. Ten najšikovnejší živnostník je delostrelectvom nízkych cien, ktoré určuje trh, prevalcovaný a zničený.
Dôvodom je nedosiahnuteľná produktivita veľkopriemyslu.
Spoločensky nutný pracovný čas na výrobu tovaru neurčuje najšikovnejší živnostník ale hromadná veľkovýroba.


Hakir Nadal

Rene Mikolas je pravda to že spolupráca je efektívnejšia ako konkurencia.Ja som ukazoval daný príklad na výrobcovi alebo šikovnejšom človeku v jednotnom čísle ale to neznamená že to neplatí aj na kolektívy.
Pričom zisk z produktu ich spoločnej práce môže byť rozdelený medzi členov tohto kolektívu na základe podielu ENERGIE, ČASU, ZDRAVIA ktoré bude vyžadovať daná "čiastková" pracovná úloha pre NORMÁLNEHO ČLOVEKA tak ako som to popisoval vyššie.