Zem Zomiera

Mimovládna organizácia Svetový fond na ochranu prírody (WWF) vo svojej najnovšej správe Živá planéta, vydanej v utorok v Londýne, upozorňuje, že populácia stavovcov na Zemi klesla v rozmedzí rokov 1974-2014 o takmer dve tretiny. Správa súčasne varuje, že pôdy sú vyčerpané a rozloha lesov sa zmenšuje. Strata biodiverzity bude mať ďalekosiahle dôsledky pre život človeka a pre ekonomiku, píše sa v texte.

WWF so znepokojením konštatuje, že svetoví lídri buď nemajú dostatok povedomia o masívnom zániku druhov, alebo mu nevenujú dostatočnú pozornosť. WWF preto apeluje, že treba povzbudiť štátnikov i neštátnikov, aby pristúpili k zmenám (...), aby "tí, ktorí rozhodujú, pochopili, že súčastná situácia už nie je udržateľná".


WWF sa vo svojej správe obracia aj na "veľkých hráčov" v ekonomike, trvá na tom, že súčasné správanie sa ľudstva je neúnosné. WWF vysvetľuje, že ničením biodiverzity ľudstvo neprichádza len o tigre či pandy, ale aj o pitnú vodu, potraviny, čistý vzduch a zdravé životné prostedie.
Čo sa týka potravín, 70 percent kultúr využívaných vo výžive človeka potrebuje opeľovače: hmyz či vtáky. WWF napríklad vysvetlil, že mangrovníkové porasty chránia močaristé pôdy, ktoré by inak boli zničené eróziou pobrežia. Koraly zasa ochraňujú ostrovy, ktoré sú často vystavené búrkam. Pôda ponechané ladom a bohatá na život absorbuje vodu pri nadmerných zrážkach lepšie ako makadam, konštatuje WWF.


Hlavnou príčinou spomínaného zníženia populácie stavovcov je nadmerné využívanie pôdy a intenzívne poľnohospodárstvo.
WWF pripomína, že nie je možné zabezpečiť zdravú, šťastnú a prosperujúcu budúcnosť pre obyvateľov planéty, ak jej podnebie bude destabilizované, rieky vyschnuté, moria vylovené, krajina zničená a lesy zdecimované. "Nemôže existovať život na planéte, ktorá sa úplne zbaví biodiverzity - ekosystému, od ktorého každý z nás závisí".
"Možno sme posledná (generácia), ktorá môže podniknúť kroky na zvrátenie tohto trendu", varuje správa.
"Od tejto chvíle do roku 2020 nastáva rozhodujúci moment v dejinách" ľudstva, píše sa v správe generálneho riaditeľa WWF Marca Lambertiniho.
V roku 2020 budú totiž štáty sveta vyzvané, aby posilnili svoje záväzky na zníženie produkcie skleníkových plynov a súhlasili s opatreniami na ochranu prírody. Stane sa tak na konferencii v Pekingu, pričom cieľom je dosiahnuť v roku 2030 "nulové straty (v oblasti) biodiverzity".

Na následujúcom obrázku (horní pravý segment) je znázorněna struktura, kterou již v roce 1974 na základě svého výzkumu ekologických problémů navrhl řecký architekt K. A. Doxiadis.

Vzájemná podmíněnost dílčích řídících úkolů v průběhu realizace koncepce stabilního a bezpečného rozvoje
Vzájemná podmíněnost dílčích řídících úkolů v průběhu realizace koncepce stabilního a bezpečného rozvoje

Tento obrázek je zapotřebí vysvětlit. V souladu s požadavkem zajistit stabilitu biosféry, je možné v každém regionu planety vymezit přípustnou strukturu využívání půdy.

40% přírodní rezervace, do kterých mohou cizí lidé vstupovat pouze v doprovodu pracovníků těchto rezervací, aby nenarušovali biorytmus obnovy biocenóz;

42% území, na kterých mohou lidé odpočívat podle vlastního uvážení, kde však není vedena systematická hospodářská činnost;

10,5% zemědělské pozemky;

7,3% zastavěná území - obce;

0,2% území průmyslových podniků, a také polygonů a podniků na zpracování a utilizaci odpadů. Uvedenou strukturu je možné dále podrobněji členit.

Toto rozdelenie využívanie pôdy je potrebné na to aby neprišlo k degradácií životného prostredia a následnému negatívnemu bumerangovému efektu na život a zdravie ludí ktorý v danom prostredí žijú. (Tak ako to vidíme v dnešných dňoch: stúpajúci výskyt rakoviny, alergií, genetických porúch, psychických porúch.... )