Kotlebovci predložili v NR SR definíciu antislavizmu

Poslanci ĽS Naše Slovensko Marian Kotleba, Milan Uhrík a Rastislav Schlosár v Národej rade SR predložili definíciu antislavizmu v tomto znení: 

"Slovensko je prirodzenou súčasťou sveta Slovanov. Slovenská republika je domovom Slovákov a Sloveniek, ktorí viedli boj o svoju nezávislosť viac ako tisícročie. Je preto prirodzené, že chcú žiť v prostredí, v ktorom nebudú terčom nenávisti zo strany iných. Antislavizmus, ako nenávisť namierená proti Slovanom, sa prejavuje vo svete už niekoľko storočí. Počas tejto doby mal antislavizmus aj fyzické prejavy vo forme genocídy a vyvraždenia miliónov Slovanov. Nepriateľstvo a predpojatosť voči Slovanom ako rase pretrváva aj v 21. storočí. Najzúrivejšiu nenávisť môžeme pozorovať hlavne k východným Slovanom (najmä k Rusom) a južným Slovanom (najmä k Srbom).

V súčasnosti sa antislavizmus prejavuje hlavne v hovorenom, písanom a vo vizuálnom prejave, používa zlomyseľné stereotypy o Slovanoch a pripisuje im negatívne charakterové črty. Súčasťou antislavizmu je aj cielené zosmiešňovanie a degradovanie významných osobností slovenského národa. Antislavizmus treba vnímať ako útok na náš jazyk, kultúru, literatúru, dejiny, inštitúcie a vieru, teda na všetko to, čo robí národ národom. Rétorické a fyzické prejavy antislavizmu sú namierené proti príslušníkom slovanských alebo neslovanských národov a/alebo ich majetku, proti inštitúciám slovanskej komunity a náboženským ustanovizniam.

Terčom takýchto prejavov môžu byť tiež slovanské krajiny, chápané ako slovanské spoločenstvo. Avšak kritiku slovanských krajín podobnú tej, aká býva vznesená proti akejkoľvek inej krajine, nemožno považovať za antislavistickú. Antislavizmus často obviňuje Slovanov z konšpirácie poškodzujúcej ľudstvo a často sa používa na obviňovanie Slovanov z "toho, prečo veci nefungujú".

Súčasné príklady antislavizmu vo verejnom živote, médiách, školách, na pracoviskách a v náboženskej sfére, berúc do úvahy celkový kontext, môžu zahŕňať, ale nie sú obmedzené na:

  1. ospravedlňovanie a popieranie genocídy Slovanov,
  2. vytváranie klamlivých, dehumanizujúcich, démonizujúcich alebo stereotypných tvrdení o Slovanoch,
  3. obviňovanie Slovanov ako ľudu zo zodpovednosti za skutočné alebo vymyslené krivdy spáchané jednou slovanskou osobou alebo skupinou, alebo aj za činy spáchané neslovanmi,
  4. obviňovanie Slovanov, slovanských štátov alebo slovanských národov z organizovaného podieľania sa na holokauste,
  5. obviňovanie príslušníkov slovanských národov z toho, že sú lojálnejší k svojim krajinám alebo k údajným prioritám Slovanov na celom svete než k záujmom cudzích krajín,
  6. odopieranie práva slovanských národov na sebaurčenie a nezávislosť,
  7. uplatňovanie dvojitých štandardov voči Slovanom a slovanským krajinám vyžadovaním správania, ktoré sa neočakáva alebo nevyžaduje od žiadneho iného demokratického štátu,
  8. používanie symbolov alebo obrazov spájaných s klasickým antislavizmom na negatívne charakterizovanie Slovanov alebo slovanských národov,
  9. prirovnávanie súčasnej politiky slovanských krajín k politike nacistov,
  10. považovanie Slovanov za kolektívne zodpovedných za konanie slovanských krajín,
  11. zosmiešňovanie a degradovanie slovanskej symboliky a tradícií, vrátane rodiny ako tradičnej formy života Slovanov,
  12. obviňovanie stúpencov slovanskej vzájomnosti z panslavizmu a ich kriminalizovanie.

Antislavistické činy sú trestné činy vtedy, keď ich tak definuje zákon (napr. distribúcia antislavistických materiálov v niektorých krajinách).

Trestné činy sú antislavistické vtedy, keď cieľ útoku - či už ľudia, alebo majetok (ako napríklad budovy, školy, miesta na bohoslužby a cintoríny) - je vybraný preto, že je alebo je vnímaný ako slovanský alebo spojený so Slovanmi.

Antislavistické diskriminácia je odopieranie Slovanom možností alebo služieb dostupných iným osobám."

Tento návrh prišiel po tom čo Národná rada Slovenskej republiky schválila definíciu antisemitizmu ktorú predložila Slovenská Národná Strana.

Znenie návrhu antisemitizmu:

"Antisemitizmus je také vnímanie Židov, ktoré sa môže prejaviť ako nenávisť k Židom. Rétorické a fyzické prejavy antisemitizmu sú namierené proti židovským alebo nežidovským jednotlivcom a/alebo ich majetku, proti inštitúciám židovskej komunity a náboženským ustanovizniam.

Terčom takýchto prejavov môže by tiež Štát Izrael, chápaný ako židovské spoločenstvo. Avšak kritiku Izraela podobnú tej, aká býva vznesená proti akejkoľvek inej krajine, nemožno považovať za antisemitskú. Antisemitizmus často obviňuje Židov z konšpirácie poškodzujúcej ľudstvo a často sa používa na obviňovanie Židov z "toho, prečo veci nefungujú". Je vyjadrený v hovorenom a písanom prejave, vizuálnych formách a konaní a používa škodlivé stereotypy a negatívne charakterové črty.

Súčasné príklady antisemitizmu vo verejnom živote, médiách, školách, na pracoviskách a v náboženskej sfére, berúc do úvahy celkový kontext, môžu zahŕňať, ale nie sú obmedzené na:

  1. vyzývanie, napomáhanie alebo ospravedlňovanie zabíjania alebo ubližovania Židom v mene radikálnej ideológie alebo extrémistického náboženského pohľadu,
  2. vytváranie klamlivých, dehumanizujúcich, démonizujúcich alebo stereotypných tvrdení o Židoch ako takých alebo o moci Židov ako kolektívu, akými sú napríklad - najmä, ale nie výlučne - mýtus o svetovom židovskom sprisahaní alebo o Židoch kontrolujúcich médiá, ekonomiku, vládu alebo ďalšie spoločenské inštitúcie,
  3. obviňovanie Židov ako ľudu zo zodpovednosti za skutočné alebo vymyslené krivdy spáchané jednou židovskou osobou alebo skupinou, alebo aj za činy spáchané Nežidmi,
  4. popieranie faktu, rozsahu, mechanizmov (napr. plynových komôr) alebo úmyslu genocídy Židov v rukách národnosocialistického Nemecka a jeho podporovateľov a komplicov počas druhej svetovej vojny (holokaust),
  5. obviňovanie Židov ako ľudu alebo Izraela ako štátu z vymyslenia alebo zveličovania holokaustu,
  6. obviňovanie židovských občanov z toho, že sú lojálnejší k Štátu Izrael alebo k údajným prioritám Židov na celom svete než k záujmom ich vlastných krajín,
  7. odopieranie práva židovského ľudu na sebaurčenie, napríklad tvrdením, že existencia Štátu Izrael je prejavom rasistického úsilia,
  8. uplatňovanie dvojitých štandardov voči židovskému ľudu vyžadovaním správania, ktoré sa neočakáva alebo nevyžaduje od žiadneho iného demokratického štátu,
  9. používanie symbolov alebo obrazov spájaných s klasickým antisemitizmom (napr. tvrdenia, že Židia zabili Ježiša alebo že robia rituálne popravy) na charakterizovanie Izraela alebo Izraelčanov,
  10. prirovnávanie súčasnej izraelskej politiky k politike nacistov,
  11. považovanie Židov za kolektívne zodpovedných za konanie Štátu Izrael.

Antisemitské činy sú trestné činy vtedy, keď ich tak definuje zákon (napr. popieranie holokaustu alebo distribúcia antisemitských materiálov v niektorých krajinách).

Trestné činy sú antisemitské vtedy, keď cieľ útoku - či už ľudia, alebo majetok (ako napríklad budovy, školy, miesta na bohoslužby a cintoríny) - je vybraný preto, že je alebo je vnímaný ako židovský alebo spojený so Židmi.

Antisemitská diskriminácia je odopieranie Židom možností alebo služieb dostupných iným osobám a je nelegálna v mnohých krajinách."